Pochopenie teplotných hodnôt

Bod topenia je teplota, pri ktorej sa uskutočňuje premena z pevného skupenstva (1) na kvapalné (3) (pozri obr. 1). Tento bod umožňuje získať predstavu o čistote látky: čisté látky sa obyčajne topia v rozsahu 1 – 2 °C, nečistoty toto rozpätie rozširujú. Bod topenia preto možno využiť pri posudzovaní kvality látok a široko sa využíva pri ich charakterizácii a identifikácii.

Stiahnite si príručku, ktorá obsahuje viac informácií o princípe merania bodu topenia, ako aj tipy a rady k príprave vzoriek.

Bod varu chemickej zlúčeniny je teplota, pri ktorej sa za normálnych podmienok uskutočňuje premena kvapalného skupenstva látky na plynné. Je to vlastnosť špecifická pre každú látku, ktorá môže poskytnúť užitočné informácie o totožnosti a čistote látky a často sa využíva pri voľbe optimálnej teploty spracovania látok – ako aj pri určovaní ideálnych skladovacích podmienok. Táto vlastnosť sa povinne uvádza aj v kartách bezpečnostných údajov (MSDS).

Stiahnite si príručku, ktorá obsahuje viac informácií o princípe merania bodu varu, ako aj tipy a rady k príprave vzoriek.

Bod zakalenia roztoku zodpovedá teplote, nad alebo pod ktorou sa vzorka zakalí. Najčastejšie sa používa pri kontrole kvality výroby povrchovo aktívnych látok alebo pri ich ďalšom využívaní v emulziách, disperziách atď. Protokoly určovania bodu zakalenia často vyžadujú rozpustenie 1 % hmotnosti príslušnej povrchovo aktívnej látky vo vode. Ak uvažujeme o jednej zo skupín najbežnejších neiónových povrchovo aktívnych látok používaných v priemyselných procesoch – alkyletoxylátoch – rozpustnosť týchto látok vo vode sa obyčajne mení inverzne voči teplote: čím vyššia teplota, tým nižšia rozpustnosť, a bod zakalenia je teplota, pri ktorej sa roztok nasýti a zakalí.

Stiahnite si príručku, ktorá obsahuje viac informácií o princípe merania bodu zakalenia, ako aj tipy a rady k príprave vzoriek.

Bod skvapnutia sa často využíva pri charakterizácii tukov, olejov a voskov – alebo akýchkoľvek ďalších pevných látok, ktoré nemajú jasne vymedzený bod topenia. Označuje sa aj ako teplota topenia v otvorených kapilárach alebo teplota topenia posunom a metóda jeho určovania je podrobne opísaná v norme ISO 6321.

Stiahnite si príručku, ktorá obsahuje viac informácií o princípe určovania bodu skvapnutia, ako aj tipy a rady k príprave vzoriek.

Masti, syntetické a prírodné živice, jedlé tuky, mazivá, vosky, estery mastných kyselín, polyméry, asfalt a decht, ako aj ďalšie syntetické alebo v prírode sa vyskytujúce produkty, ktoré sú významnými surovinami v mnohých odvetviach, nemajú jasne vymedzený bod topenia. Tieto látky so stúpajúcou teplotou postupne mäknú a topia sa v relatívne veľkom teplotnom rozpätí. Jednou z mála bežne dostupných metód charakterizácie takýchto látok je vo všeobecnosti skúška bodu odkvapnutia alebo mäknutia. Na zabezpečenie porovnateľných výsledkov sú potrebné štandardizované skúšobné prístroje a podmienky, ako aj správna príprava vzoriek.

Stiahnite si príručku, ktorá obsahuje viac informácií o princípe určovania bodu odkvapnutia a bodu mäknutia, ako aj tipy a rady k príprave vzoriek.

Rovnako ako mnohé iné parametre, aj väčšinu teplotných hodnôt možno skúšať manuálne ohrievaním vzoriek v tekutom kúpeli pozostávajúcom z vody, oleja alebo iného média. Manuálne metódy je potrebné vizuálne kontrolovať, čo môže byť únavné, keďže nepretržité pozorovanie si vyžaduje plnú pozornosť obsluhy.

Stiahnite si príručku, v ktorej nájdete ďalšie informácie, tipy a rady.