Definícia titrácie, krivka, rovnica molarity atď.
Know-how

Často kladené otázky a definícia titrácie – rovnica molarity, krivka, výpočet atď.

Know-how

Znalostná báza pre témy týkajúce sa titrácie

Pozrite si naše video: Čo je to titrácia?

Titrácia je analytická technika, ktorá umožňuje kvantitatívnu determináciu špecifickej látky (analyzovaná látka) rozpustenej vo vzorke. Je založená na kompletnej chemickej reakcii medzi analyzovanou látkou a reakčným činidlom (titrant) so známou koncentráciou, ktoré sa pridá do vzorky:

Analyzovaná látka + Reakčné činidlo (titrant) → Produkty reakcie

Odpovede na otázky týkajúce sa titrácie nájdete tu!

  • Čo je to titrácia? Definícia titrácie?
  • Čo je to/ako vyzerá krivka titrácie?
  • Čo je to acidobázická titrácia?
  • Ako sa vypočíta molarita/rovnica molarity/molárna koncentrácia?
  • V čom spočíva rozdiel medzi koncovým bodom a ekvivalenčným bodom titrácie?
  • Čo sa myslí pod pojmom spätná titrácia?
  • V čom spočívajú výhody titrácie?
  • Aké druhy chemických reakcií sa využívajú pri titrácii?
  • Aké indikačné metódy sa používajú pri titrácii?
  • V akých odvetviach alebo segmentoch sa využíva titrácia?
  • Ako sa dá zrýchliť pridávanie titrantu (prírastkové verzus dynamické)?
  • Prečo pri realizácii titrácie ekvivalenčného bodu pomocou automatického titrátora dostávam iný výsledok v porovnaní s manuálnou titráciou s použitím farebného indikátora?
  • Akú elektródu by som mal(a) používať pri titráciách bez prítomnosti vody?
  • Ako často je potrebné štandardizovať titrant?
  • Čo je to autotitrátor?
  • Ako funguje autotitrátor?
  • Aký je historický vývoj autotitrátorov?

Čo je to titrácia? Definícia titrácie?

Titrácia je analytická technika, ktorá umožňuje kvantitatívnu determináciu špecifickej látky (analyzovaná látka) rozpustenej vo vzorke. Je založená na kompletnej chemickej reakcii medzi analyzovanou látkou a reakčným činidlom (titrant) so známou koncentráciou, ktoré sa pridá do vzorky:

Analyzovaná látka + Činidlo (titrant) = Produkty reakcie

Dobre známym príkladom je titrácia kyseliny octovej (CH3COOH) v octe s hydroxidom sodným, NaOH:

CH3COOH + NaOH → CH3COO- + Na+ + H2O

Titrant sa pridáva dovtedy, kým sa reakcia nedokončí. Koniec titračnej reakcie musí byť ľahko rozpoznateľný, aby bola titrácia vhodná na účely ustanovenia výsledku. To znamená, že reakcia sa musí monitorovať (indikovať) vhodnými technikami, napr. potenciometriou (meranie potenciálu snímačom) alebo farebnými indikátormi. Meranie dávkovaného objemu titrantu umožňuje vypočítať obsah analyzovanej látky na základe stoichiometrie chemickej reakcie. Reakcia prebiehajúca pri titrácii musí byť rýchla, kompletná, jednoznačná a pozorovateľná.

Čo je to/ako vyzerá krivka titrácie?

Krivky titrácie znázorňujú kvalitatívny priebeh titrácie. Umožňujú rýchlo vyhodnotiť metódu titrácie. Logaritmická krivka titrácie sa líši od lineárnej krivky titrácie.

Krivka titrácie má vo svojej podstate dve premenné:

Objem titrantu ako nezávislú premennú. Signál roztoku, napr. pH pri acidobázických titráciách ako závislú premennú, ktorá závisí od zloženia dvoch roztokov.

Krivky titrácie môžu nadobúdať 4 rôzne priebehy a vždy by sa mali analyzovať s vhodnými vyhodnocovacími algoritmami. Ide o tieto štyri priebehy: symetrická krivka, asymetrická krivka, krivka minima/maxima a segmentovaná krivka

Krivka titrácie
Krivka titrácie

Čo je to acidobázická titrácia?

Acidobázická titrácia je kvantitatívna analýza používaná na určenie koncentrácie neznámeho kyslého alebo zásaditého roztoku pridaním odmeraných objemov známeho zásaditého alebo kyslého titrantu, ktorý neutralizuje analyzovanú látku.

Pri titrácii kyseliny hyalurónovej silnou zásadou (napr. NaOH) dochádza k vzniku nasledujúcich dvoch chemických rovnováh:

Acidobázická reakcia
Acidobázická reakcia

Acidobázické reakcie sú mimoriadne rýchle a chemická rovnováha vzniká extrémne rýchlo. Acidobázické reakcie vo vodných roztokoch sú tým pádom ideálne na titrácie. Ak použité roztoky nie sú príliš zriedené, tvar titračných kriviek závisí len od konštanty kyslosti Ka.

Ako sa vypočíta molarita/rovnica molarity/molárna koncentrácia

Koncentrácia látky v roztoku entity X (symbol c(X)) predstavuje množstvo látky N vydelené objemom V roztoku.

N je počet molekúl, ktoré sú prítomné v objeme V (v litroch), pomer N/V je číslo koncentrácie C a NA je Avogadrova konštanta, približne 6,022×1023 mol−1.

Spôsob výpočtu molarity
Spôsob výpočtu molarity

Zaužívanými jednotkami používanými pri analýze sú mol/l a mmol/l.

V čom spočíva rozdiel medzi koncovým bodom a ekvivalenčným bodom titrácie?

Režim titrácie koncového bodu (EP):

Režim koncového bodu predstavuje klasický postup titrácie: titrant sa pridáva dovtedy, kým sa nespozoruje koniec reakcie, napr. na základe zmeny farby indikátora. S automatickým titrátorom sa vzorka titruje dovtedy, kým sa nedosiahne preddefinovaná hodnota, napr. pH = 8,2.

 

 

Titrácia koncového bodu
Titrácia koncového bodu

Režim titrácie ekvivalenčného bodu (EQP):

Ekvivalenčný bod je bod, v ktorom sú analyzovaná látka a reakčné činidlo prítomné v presne rovnakom množstve. Vo väčšine prípadov je prakticky identický s inflexným bodom titračnej krivky, napr. titračných kriviek získaných z acidobázických titrácií. Inflexný bod krivky sa definuje príslušnou hodnotou pH alebo potenciálu (mV) a spotrebou titrantu (ml). Ekvivalenčný bod sa vypočítava zo spotreby titrantu so známou koncentráciou. Produkt koncentrácie titrantu a spotreba titrantu udáva množstvo látky, ktoré reagovalo so vzorkou. V autotitrátore sa namerané body vyhodnocujú podľa špecifických matematických postupov, ktoré vedú k vzniku vyhodnotenej titračnej krivky. Ekvivalenčný bod sa potom vypočítava z tejto vyhodnotenej krivky.

Ekvivalenčný bod titrácie
Ekvivalenčný bod titrácie

Čo sa myslí pod pojmom spätná titrácia?

Pri spätnej titrácii sa používajú dve reakčné činidlá – jedno, ktoré reaguje s pôvodnou vzorkou (A) a druhé, ktoré reaguje s prvými reakčnými činidlami (B).

Najskôr sa k vzorke pridáva presne vypočítaný prebytok reakčného činidla A. Po skončení reakcie sa zostávajúci prebytok reakčného činidla A následne spätne titruje s druhým reakčným činidlom B. Rozdiel medzi pridaným množstvom prvého a druhého reakčného činidla následne udáva ekvivalentné množstvo analyzovanej látky. Spätná titrácia sa používa najmä v prípadoch, keď je titračná reakcia priamej titrácie príliš pomalá alebo ak je priama indikácia ekvivalenčného bodu neuspokojivá. Napríklad na určenie obsahu vápnika s použitím reakčných činidiel EDTA (A) a ZnSO4 (B)

Spätná titrácia
Spätná titrácia

V čom spočívajú výhody titrácie?

  • Klasický a zaužívaný analytický postup
  • Rýchlosť
  • Mimoriadne presný a precízny postup
  • Umožňuje vysoký stupeň automatizácie
  • Priaznivý pomer cena/výkon v porovnaní so sofistikovanejšími metódami
  • Môžu ho uplatniť aj menej zruční a odborne zdatní pracovníci
  • Nevyžadujú sa žiadne vysoko špecializované znalosti chémie

Aké druhy chemických reakcií sa využívajú pri titrácii?

Pri titrácii sa používa niekoľko analytických reakcií:

Acidobázické reakcie:

Príklady: Obsah kyseliny vo víne, mlieku. Obsah kyseliny v kečupe. Obsah anorganických kyselín v kyseline sírovej.

Zrážacie reakcie:

Príklady: Obsah soli v čipsoch, kečupe a potravinách; Obsah striebra v minciach, obsah sulfátov v minerálnej vode; Obsah sulfátov v pokovovacom kúpeli

Redoxné reakcie:

Príklady: Obsah medi, chrómu a niklu v pokovovacích kúpeľoch

Komplexometrické reakcie:

Príklady: Celková tvrdosť vody (Mg a Ca); Obsah vápnika v mlieku a syre; Analýza cementu

Koloidná zrážacia reakcia:

Príklady: Obsah aniónovej povrchovo aktívnej látky v čistiacich prostriedkoch; Obsah aniónovej povrchovo aktívnej látky v pracích práškoch; Obsah aniónovej povrchovo aktívnej látky v tekutom čistiacom prostriedku.

Nájdite svoju aplikáciu!

Aké indikačné metódy sa používajú pri titrácii?

Titrácie je možné klasifikovať podľa indikačných princípov a prebiehajúcej chemickej reakcie:

Potenciometria:

Priame meranie galvanického potenciálu vytvoreného sústavou elektród sa nazýva potenciometria, zatiaľ čo realizácia titrácie s použitím tejto metódy sa označuje pojmom potenciometrická titrácia.

 

priame meranie galvanického potenciálu
priame meranie galvanického potenciálu

 

Vznikajúci potenciál U by sa mal z nasledujúcich dvoch príčin merať, pokiaľ je to možné, pri nulovom prúde so zosilňovačom signálu s vysokým odporom:

  • Východiskom potenciometrie je Nernstova rovnica, odvodená pre elektródy v chemickej a elektrickej rovnováhe. Nadmerný prietok prúdu cez povrchy príslušného fázového ohraničenia by narušil túto rovnováhu.
  • Ďalší dôvod na použitie meracieho vstupu s vysokou impedanciou vyplýva zo špeciálnej konštrukcie pH a iónovo-selektívnych elektród. Merací obvod obsahuje iónovo-selektívnu membránu, ktorej elektrický odpor môže poľahky dosahovať 100 až 1 000 MΩ. Ak sa má chyba experimentu vznikajúca účinkom efektu napäťového deliteľa uchovať pod úrovňou 0,1 %, vstupná impedancia meracieho prístroja by mala byť najmenej 1 000-krát vyššia. Táto skutočnosť jasne vyplýva z nasledujúcej rovnice:

 

 

Pri elektródach s mimoriadne vysokým odporom sú tým pádom nevyhnutné zosilňovače signálu so vstupnou impedanciou 1012 Ω.

 

Voltametria

Táto indikačná technika zahŕňa meranie rozdielu potenciálu medzi dvomi kovovými elektródami, ktoré sú polarizované malým prúdom. Rovnako ako v prípade potenciometrie, krivka voltametrickej titrácie je krivka typu potenciál – objem.

Potrebné je nasledujúce meracie vybavenie:

 

 

Stabilizovaný napájací zdroj privádza elektrický prúd. Odpor R pripojený k obvodu sa musí zvoliť tak, aby sa dal generovať prúd Ipol v rozsahu od 0,1 do 20 μA. Potenciál U, ktorý vznikne medzi elektródami sa meria presne rovnako ako v prípade potenciometrie. Jedným z hlavných spôsobov využitia voltametrickej indikácie je určenie vody Karl Fischerovou metódou.

 

Fotometria:

Základom fotometrickej indikácie je pokles intenzity na konkrétnej vlnovej dĺžke svetelného lúča prechádzajúceho cez roztok. Pri fotometrii je primárnou meranou premennou prenos a udáva sa

 

prenosom
prenosom

 

T: Prenosom

I0: Intenzita dopadajúceho svetla

I: Intenzita prenášaného svetla

Ak sa všetko svetlo absorbuje, potom I = 0, a teda T = 0. Ak sa žiadne svetlo neabsorbuje,

I = I0 a T = 1 (alebo %T = 100 %).

Vo fotometrii sa práca často vykonáva prostredníctvom absorpcie ako meranej premennej. Vzťah medzi prenosom a absorpciou je opísaný Bouguer-Beer-Lambertovým zákonom:

A = − log T = A = ε · b · c

A: Absorpcia

ε: Molárny absorpčný koeficient

c: Koncentrácia absorbujúcej látky

d: Dĺžka dráhy svetla naprieč roztokom

Z vyššie uvedeného vzťahu je možné odvodiť, že existuje lineárny vzťah medzi absorpciou A a koncentráciou c.

Fotoelektrické elektródy majú pri titrácii v porovnaní s potenciometrickými elektródami niekoľko výhod:

  • jednoduchšie sa používajú (netreba dolievať roztoky s elektrolytom, žiadne zanášanie spoja)
  • dlhšia životnosť (sú prakticky nezlomné)
  • dajú sa použiť na realizáciu všetkých klasických titrácií na základe zmeny farby (žiadna zmena v tradičných postupoch a normách).

Fotometrická indikácia sa dá použiť pri mnohých analytických reakciách:

  • Acidobázické titrácie (s obsahom vody a bez obsahu vody)
  • Komplexometria
  • Redoxné titrácie
  • Zrážacie titrácie
  • Turbimetrické titrácie

Pri fototitrácii by sa mala zvoliť taká vlnová dĺžka, ktorá poskytuje najväčší rozdiel v prenose pred ekvivalenčným bodom a po ňom. Vo viditeľnom spektre sa tieto vlnové dĺžky zvyčajne pohybujú v rozsahu od 500 do 700 nm.

Príklady použitia: Komplexometrické a turbidimetrické reakcie.

 

Vodivosť:

Vodivosť je schopnosť roztoku viesť elektrický prúd. Mernou jednotkou vodivosti sú µS/cm (mikrosiemens na centimeter) alebo mS/cm (milisiemens na centimeter). Vysoká hodnota signalizuje vysoký počet iónov. Veľkosť prúdu pretekajúceho roztokom je proporcionálna k množstvu iónov. Ak poznáme vodivosť roztoku, môžeme si odvodiť predstavu o celkovom obsahu iónov. Navyše, ak sú ióny známe, je dokonca možné formulovať výrok o ich koncentrácii.

Pri meraní vodivosti sa naprieč dvomi platňami ponorenými do roztoku nechá pôsobiť elektrické napätie. Ako platne je možné použiť kovové alebo grafitové platne. Zatiaľ čo sa rozpustené ióny začnú pohybovať smerom k platniam, medzi platňami bude prechádzať elektrický prúd.

elektrický prúd
elektrický prúd

Princíp konduktometrickej titrácie

Počas titrácie je jeden z iónov nahradený iným a tieto dva ióny sa konštantne líšia iónovou vodivosťou s tým výsledkom, že vodivosť roztoku sa líši v priebehu titrácie. To znamená, že ak pridáte roztok jednej elektródy k druhému, výsledná vodivosť bude závisieť od výskytu reakcie. Ak však v roztokoch s elektrolytom nedôjde k žiadnej chemickej reakcii, dôjde k zvýšeniu úrovne vodivosti. Ekvivalenčný bod je možné lokalizovať graficky zakreslením zmeny vodivosti ako funkcie objemu pridaného titrantu.

princíp konduktometrickej titrácie
princíp konduktometrickej titrácie

Termometrická titrácia:

Základný postulát, že každá chemická reakcia je sprevádzaná zmenou v energii, je presne tým výrokom, na ktorom je založená termometrická titrácia. Počas endotermických reakcií sa energia pohlcuje a pozorujeme pokles teploty. Opačne je to v prípade exotermických reakcií, pri ktorých sa energia uvoľňuje. Ekvivalenčný bod (EQP) titrácie je možné detegovať monitorovaním teplotných zmien (obrázok 1). V priebehu exotermickej titrácie sa teplota zvyšuje dovtedy, kým sa nedosiahne EQP. Potom sa teplota najskôr stabilizuje, aby následne došlo k poklesu teploty. Endotermická titrácia má opačný priebeh

Schematické znázornenie exotermickej titrácie a endotermickej titrácie
Schematické znázornenie exotermickej titrácie a endotermickej titrácie

Ako sme vysvetlili vyššie, v priebehu reakcie endotermickej titrácie pozorujeme pokles teploty. Po dosiahnutí ekvivalenčného bodu sa teplota stabilizuje. Koncový bod sa ustanoví výpočtom druhej derivácie krivky (segmentované vyhodnotenie).

Jedinými požiadavkami termometrickej titrácie sú: chemická reakcia s veľkou zmenou energie, presný a rýchly teplomer a titrátor schopný realizácie segmentovaného vyhodnotenia titračnej krivky.

 

Coulometrická titrácia

Techniku coulometrickej titrácie pôvodne vyvinuli Szebelledy a Somogy [1] v roku 1938. Táto metóda sa od volumetrickej titrácie odlišuje tým, že titrant sa generuje in situ elektrolýzou a následne stoichiometricky reaguje s vyhodnocovanou látkou. Množstvo zreagovanej látky sa vypočítava z celkového prejdeného elektrického náboja, Q, v coulomboch, a teda nie ako v prípade volumetrickej titrácie z objemu spotrebovaného titrantu.

 

V akých odvetviach alebo segmentoch sa využíva titrácia?

Nekompletný zoznam priemyselných odvetví využívajúcich titráciu:

  • Automobilový priemysel, keramika, chemický priemysel, výrobky z uhlia, povrchová úprava, kozmetika
  • Čistiace prostriedky
  • Elektronika, pokovovanie, energetika, výbušniny
  • Potraviny a nápoje
  • Sklárstvo, štátny sektor
  • Zdravotníctvo
  • Spracovanie kože
  • Strojárstvo
  • Baliace materiály, farby, pigmenty, papier a drevná štiepka, ropa, farmácia, fotografia, plastové produkty, tlač a vydávanie publikácií
  • Železnice, gumárenský priemysel
  • Kameň (hlina, cement)
  • Textil, tabak
  • Voda
  • Zeolit

Ako sa dá zrýchliť pridávanie titrantu (prírastkové verzus dynamické)?

Prírastkové pridávanie titrantu (INC)

Titrant sa pridáva v konštantných objemových prírastkoch dV. Prírastkové pridávanie titrantu sa používa pri titráciách bez obsahu vody, ktoré niekedy vykazujú nestabilný signál, ako aj pri redoxných a fotometrických titráciách, pri ktorých náhle dochádza k prudkým zmenám potenciálu v ekvivalenčnom bode. Všimnite si, že v najprudšej oblasti krivky sa nachádza relatívne málo meracích bodov.

Dynamické pridávanie titrantu (DYN)

Konštantná zmena pH alebo potenciálu na jednotku prírastku umožňuje obmieňať objem prírastku medzi hodnotou minimálneho a maximálneho objemového prírastku.
Týmto spôsobom je možné analýzu urýchliť použitím veľkých prírastkov v plochých oblastiach titračnej krivky. Navyše, v najprudšej oblasti krivky sa získava viac meracích bodov, čo vedie k presnejšiemu vyhodnocovaniu.

Titrácia koncového bodu verzus titrácia ekvivalenčného bodu
Titrácia koncového bodu verzus titrácia ekvivalenčného bodu

Prečo pri realizácii titrácie ekvivalenčného bodu pomocou automatického titrátora dostávam iný výsledok v porovnaní s manuálnou titráciou s použitím farebného indikátora?

Tento nesúlad vo výsledkoch je primárne postrehnuteľný pri realizácii acidobázických titrácií pomocou jedného z pH indikátorov. Prvou príčinou tejto skutočnosti je to, že pH indikátory menia farbu v rozsahu pH a nie pri fixnej hodnote. Reálny bod, pri ktorom dochádza k zmene farby, vo výraznej miere závisí od vzorky a nemusí sa zhodovať s bodom chemickej rovnováhy. Z tohto dôvodu môže dochádzať k drobnému nesúladu vo výsledku, ktorý je možné napraviť štandardizáciou titrantu pomocou podobnej metódy, aká sa používa v prípade vzoriek.

Druhou príčinou tohto rozdielu je primárne citlivosť ľudského oka na zmenu farby. Hoci k zmene farby už mohlo začať dochádzať, ľudské oko zmenu stále nemuselo postrehnúť. TúTúto skutočnosť je možné preukázať pomocou fotometrickej elektródy, ako sú fototródy METTLER TOLEDO DP5. Pri použití jednej z týchto elektród je zmena v prestupe svetla zjavná dlho predtým, než ľudské oko zaznamená zmenu farby. Keďže pri typickej acidobázickej titrácii s použitím potenciometrickej indikácie s pH elektródou dochádza k prudkej zmene signálu pri prvej stope prebytočnej kyseliny (alebo zásady), ide o vernejšiu indikáciu koncového bodu.

Akú elektródu by som mal(a) používať pri titráciách bez prítomnosti vody?

Pri realizácii titrácie bez prítomnosti vody môže dochádzať v zásade k trom hlavným problémom s elektródou. Prvý problém spočíva v tom, že v rozpúšťadle neobsahujúcom vodu máme elektrolyt obsahujúci vodu. Tento problém je možné jednoducho vyriešiť výmenou elektrolytu. Druhý problém sa týka skutočnosti, že vzorka je nevodivá, výsledkom čoho je vznik slabého elektrického obvodu medzi meracím a referenčným polčlánkom alebo časťami elektródy v prípade vzájomnej kombinácie. Výsledkom toho je signál s vysokou hladinou šumu, najmä pri používaní elektródy so štandardným keramickým spojom v referencii. Čiastkovým riešením tohto problému je použitie elektródy so zapuzdreným spojom, ako je napr. elektróda DG113. Táto elektróda má LiCl v etanole ako štandardný elektrolyt a namiesto keramického spoja využíva polymérové puzdro, čoho výsledkom je väčšia kontaktná plocha medzi pracovnou a referenčnou časťou, a teda aj nižšia hladina šumu.

Tretí problém nie je problémom samotnej elektródy, ale skôr manipulácie s elektródou. Ak má sklenená (pH) elektróda riadne fungovať, bude potrebné, aby sklenená membrána (hlavica elektródy) bola hydratovaná. To sa dosahuje ustaľovaním elektródy v deionizovanej vode. Počas titrácie bez prítomnosti vody sa táto membrána postupne dehydratuje, v dôsledku čoho klesá odozva elektródy. Tomuto javu je možné zabrániť/problém je možné odstrániť tým, že sa elektróda bude pravidelne ustaľovať namáčaním do vody.

Ako často je potrebné štandardizovať titrant?

Prirodzene, toto závisí od stálosti titrantu a od toho, aké opatrenia boli prijaté na ochranu titrantu pred typickými kontaminantmi, ktoré by mohli spôsobiť zníženie koncentrácie. Medzi najbežnejšie príklady takejto ochrany titrantu patrí skladovanie titrantov citlivých na svetlo v tmavých fľašiach, napr. roztokov jódu, ochrana Karl Fischerových titrantov pred vlhkosťou, napr. pomocou molekulárneho sitka alebo kremičitého gélu, a ochrana určitých silných zásad, napr. hydroxidu sodného, pred absorpciou oxidu uhličitého.

Čo je to autotitrátor?

Automatizované titrátory sú mikroprocesorom riadené prístroje, ktoré umožňujú automatizovať všetky operácie prebiehajúce pri titrácii:

  1. Pridanie titrantu
  2. Monitorovanie reakcie (zachytenie signálu)
  3. Rozpoznanie koncového bodu
  4. Ukladanie údajov
  5. Výpočet
  6. Úložný priestor na výsledky
  7. Prenos údajov do tlačiarne alebo počítača/externého systému

Ako funguje autotitrátor?

Automatizované titrátory dodržiavajú definovanú postupnosť operácií. Táto postupnosť je v zásade rovnaká pri všetkých modeloch a značkách. Vykonáva a opakuje sa niekoľkokrát, kým sa nedosiahne koncový bod alebo ekvivalenčný bod titračnej reakcie (titračný cyklus). Titračný cyklus pozostáva primárne zo 4 krokov:

  1. Pridanie titrantu
  2. Titračná reakcia
  3. Zachytenie signálu
  4. Posúdenie

Každý krok má iné špecifické parametre (napr. veľkosť prírastku), ktoré sa musia definovať podľa konkrétnej titračnej aplikácie. Komplexnejšie aplikácie si vyžadujú viac krokov, napr. dávkovanie ďalšieho reakčného činidla pre spätné titrácie, riedenie, korekciu pH hodnoty. Tieto kroky a príslušné parametre sú zhrnuté v titračnej metóde.

Aký je historický vývoj autotitrátorov?

Klasický spôsob:

Titrácia je klasická a všeobecne zaužívaná analytická metóda. Pôvodne sa vykonávala pridaním titrantu pomocou stupňovitého skleneného valca (byrety). Pridávanie titrantu sa regulovalo manuálne pomocou kohútika. Zmena farby signalizovala koniec titračnej reakcie (koncový bod). Spočiatku sa vykonávali len tie titrácie, ktoré po dosiahnutí koncového bodu vykazovali významnú zmenu farby. Neskôr sa titrácie farbili umelo pomocou indikačného farbiva. Dosahovaná presnosť závisela v prvom rade od zručností chemika a najmä od jeho schopnosti rozlišovať farebné odtiene.

Moderný spôsob:

Titrácia sa od tých čias výrazne rozvinula: manuálne a neskôr motorizované piestové byrety umožňujú dopĺňať titrant reprodukovateľným a presným spôsobom. Elektródy na meranie potenciálu nahrádzajú farebné indikátory a umožňujú dosiahnuť vyššiu precíznosť a presnosť výsledkov. Grafické znázornenie potenciálu verzus objemu titrantu umožňuje vyslovovať presnejšie závery o reakcii ako v prípade farebnej zmeny v koncovom bode. Vďaka mikroprocesorom je titráciu možné ovládať a vyhodnocovať automaticky. Týmto sa podarilo urobiť významný krok na ceste k úplnej automatizácii.

Súčasnosť a budúcnosť:

Vývoj sa tým však nekončí. Moderné autotitrátory umožňujú definovať kompletné analytické sekvencie, čím sa pri vývoji metód dosahuje maximálna flexibilita. Pri každej aplikácii je špecifickú metódu možné definovať kombináciou jednoduchých prevádzkových funkcií ako „dávkovanie“, „zamiešanie“, „titrácia“, „výpočet“ v stanovenom poradí. Pomocné prístroje (zariadenia na výmenu vzoriek, čerpadlá) pomáhajú redukovať a zjednodušovať prácu v laboratóriách. Ďalším trendom je pripojenie k počítačom a systémom na správu laboratórnych informácií (Laboratory Information Management Systems, LIMS).

Thank you for visiting www.mt.com. We have tried to optimize your experience while on the site, but we noticed that you are using an older version of a web browser. We would like to let you know that some features on the site may not be available or may not work as nicely as they would on a newer browser version. If you would like to take full advantage of the site, please update your web browser to help improve your experience while browsing www.mt.com.