Hydrogenácia patrí medzi najvýznamnejšiu triedu reakcií pri výrobe veľkoobjemových a jemných chemikálií. Adíciou atómov vodíka na organickú zlúčeninu sa zníži funkčnosť dvojitej alebo trojitej väzby a vytvoria sa jednoduché väzby. Hydrogenačná reakcia umožňuje v jedinom kroku vznik jednoduchých väzieb C-C z alkénov a alkínov, väzieb C-O z ketónov a aldehydov či esterov a väzieb C-N (amínov) z imínov alebo nitrilov atď.
Kovové katalyzátory sa často používajú v hydrogenačných reakciách na redukciu vysokoenergetickej bariéry transformácie. Napríklad pri transformácii alkénov a alkínov na alkány sú potrebné katalyzátory na báze niklu, paládia alebo platiny. Hydrogenácia môže byť buď homogénna, alebo heterogénna, s použitím kovov adsorbovaných na rôznych substrátoch. V prvom prípade sa napríklad na dosiahnutie asymetrickej hydrogenácie používajú kovové katalyzátory na báze ródia a irídia, koordinované so špecifickými ligandmi. V druhom prípade vznikajú alkány z uhlíkových zložiek s dvojitou alebo trojitou väzbou. Vo všetkých prípadoch voľba katalyzátora výrazne ovplyvňuje hydrogenačnú reakciu, rovnako ako koncentrácia katalyzátora, rozpúšťadlo, čistota substrátu, teplota a tlak.